Fӧkhӧ Gulo (töi resmi Diabetes mellitus, li Indonesia: penyakit kencing manis) no ngawalö wӧkhӧ salua börö me falawu oya gulo bakha ba ndro.[1][2] Sohalöŵö bakha ba mboto ena'ö böi töra ba böi göi ambö wa'oya gulo andre ya'ia da'ö ŵe nifotöi insulin nifazökhi fali'a. Na mo'amböta ibe'e tohöna insulin fali'a, ba tola wa falawu oya gulo bakha ba mboto. Bahiza tola göi börö me i'osilö'ögö boto halöŵö ŵe andrö.[3] Tandra-tandra si no to'ölö la'ila niha ya'ia da'ö fa'owökhi dödö, fa'asese möi kiö, alö wa'abua mboto ba sautö hörö (baŵainö). Na lö mudalu-daluni, tola tobali mongawalö ia (li Indonesia: komplikasi) simane fökhö tödö, fökhö hörö, fökhö mbua ba fökhö nuo.[4] Mate mato 1,5 juta niha ero röfi börö me lö mudalu-daluni ia ma zui ambö faudu dalu-dalunia.[1]

So dombua ngawalö wökhö gulo sasese so, heŵa'ae so sa danö bö'ö göi, ya'ia da'ö nifotöi tipe 1 ba tipe 2. Ladalu-daluni wökhö gulo tipe 1 faoma fame'e insulin (la'oguna'ö suti). Na fökhö gulo tipe 2 tola ladalu-daluni ia faoma dalu-dalu nifotöi metformin awö semaglutide ba faoma famawu'a lala wa'auri si ero ma'ökhö (li Inggris: lifestyle adjustments). So göi wökhö gulo si so ba ginötö manabina ndra'alawe, bahiza döhö manö ia na no tumbu nono dania.

Ba ndröfi 2021, so mato 537 juta niha ba gulidanö si göna fökhö gulo, töra 10% ba gotaluara niha satua. Ba gotalua ndra sofökhö andre 90% göna ira fökhö gulo tipe 2. Molo'ö fangerai, ba ndröfi 2045 edöna so 783 juta niha satua, eluahania samösa ero daŵalu niha, sofökhö gulo, eluahania 46% töra moroi ba wa'oya zofökhö iada'a.[5] Itugu ara itugu asese göna niha ia, töra-töra ba negara heza so niha sambö fangalui ma zui ha abönö sibai wangaluira.[6] Fa'oya zofökhö ira matua arakhagö fagölö ira wa'oya zofökhö ira alawe, ba fökhö gulo andre no numero ŵalu fökhö fondrege asese tobali börö wa'amate niha ba zi sagörö ulidanö.[7][8] Molo'ö fangerai, la'aekhugö ambö töra 760 triliun dollar Amerika niha ba zi sagörö ulidanö ba wamadöhö fökhö andre ero röfi.[9]

Tandra-tandra bulö'ö

 
Tandra-tandra wökhö gulo sabölö oya so
 
Fökhö hörö, fökhö mbua ba fökhö nuo no lua-lua na mongawalö wökhö gulo

Tandra wökhö gulo sabölö la'ila niha ya'ia da'ö na asese möi kiö, owökhi dödö ba mo'amböta wa'abua mboto.[10] Bahiza so göi tandra-tandra tanö bö'ö, fao ba ba da'ö lö dage, mosautö hörö (baŵainö) ba ali-ali wamatua ma fa'alawe börö me no ilawusi ia landröta i'i.[10] So mato matonga wa'oya niha si no göna fökhö gulo si lö oroma tandra-tandra khöra.[10] Si to'ölönia i'anema'ö oroma tandra-tandra na no göna niha fökhö gulo tipe 1, bahiza lö i'anema'ö oroma dandra-tandra wökhö gulo tipe 2, itaria no ha'uga fakhe manö ba lö nasa oroma ia.[11]

Asese so wökhö gulo sabölö-bölö nifotöi ketoacidosis (langu saisö)[12] ba tipe 1, heŵa'ae itaria göi alua ia ba tipe 2 na no ara sibai wökhö ma zui na lö mohalöŵö sa'ae sambua sel nifotöi sel β bakha ba mboto zofökhö.[13] Na falawu oya zaisö andre ba tola oroma ia ba tandra-tandra simane fa'omulö-mulö dödö, famu'uta, fökhö dalu, fa'aböu aisö hanu-hanu, fa'ahori mbadu, ba na irege abölö-bölö ia tobali alidifaö zofökhö andrö.[13] Fökhö sabölö-bölö bö'ö si tola alua ya'ia da'ö nifotöi HHS (li Inggris: Hyperosmolar hyperglycemic state) soroma ba tandra-tandra simane famo'amböta nidanö ba mboto (nifotöi dehidrasi), famo'amböta gulo bakha ba ndro ba tola irege fakuyu wangera-ngera zofökhö ma zui femörö sitebai maoso (nifotöi koma).[14]

Famo'amböta gulo bakha ba ndro andre no fökhö si no mu'ila ladalu-daluni faoma fame'e insulin.[15] Na abölö-bölö ia ba tola oroma tandra-tandra simane oya mböböi, maniri döla, manimba dödö sabölö-bölö, fakuyu gera-era, maniri-niri, koma, ba itaria fa'amate.[15] Na asese alua da'a, ba tola manö alua wa lö oroma dandra-tandra irege tebörögö fakuyu gera-gera zofökhö.[15]

Fökhö songawalö na ara wökhö bulö'ö

Fökhö songawalö (li Indonesia: komplikasi) si tola alua börö wökhö gulo ya'ia da'ö fa'atekiko nuo si fakhai ba dödö.[16][17] Eluahania tobali dua kali mosikho fökhö tödö niha si göna fökhö gulo, ba ambö töra 75% niha simate faoma fökhö gulo, mate börö wökhö tödö.[18] Fökhö nuo tanö bö'ö ya'ia tekiko nuo samahele ndro ba guto irege mate sel bakha ba guto (fökhö nifotöi mate-dambai ma stroke) awö wökhö fa'atolazi nuo ba gahe ba ba danga irege lö tola itörö ndro.[19]

Fökhö nuo andre tola mo'aekhula ia ba wökhö si fakhai ba hörö, ba mbua ba ba nuo nifotöi saraf.[16] Fa'atekiko nuo si fakhai ba hörö no börö wa'abösi ma fa'abalunö hörö khö ndra niha sabölö nasa.[10] Tola göi mo'aekhula ia ba wökhö hörö tanö bö'ö simane fa'abalunö hörö nifotöi katarak ba glaucoma.[10] Sökhi na ero döfi möi lafareso höröra khö doto hörö ya'ira sofökhö gulo.[20]

Fökhö gulo no fökhö sasese mamobörö fökhö mbua, töra 50% zofökhö bua ba Amerika Serikat.[21] Tola göi ifakiko nuo nifotöi saraf fökhö gulo, duma-dumania na lö raso sa'ae, na alua wökhö nuo, na ombuyu dalu ba tebai auri mba'i ndra matua.[10] Börö me lö raso sa'ae, mo'aekhula ia ba wökhö simane na abao-ombuyu waha ma ahe, irege obou ba moguna lataba faoma operasi (nifotöi amputasi).[10]

Molo'ö data si no mu'owuloi, so gamaikhata wökhö gulo tipe 2 faoma wökhö gawökhu. Ya'ira sofökhö gulo abölö mosikho ira göna fökhö gawökhu.[22]

Baero da'ö so göi khai-khaira wökhö gulo ba fa'ambö wangera-ngera (li Inggris: cognitive deficit). Oroma da'a bakha ba ngawalö wangosili si no mufalua.[23] Fökhö andre itaria göi tobali börö wa asese alau niha sibiha, töra-töra niha si no mangai insulin.[24]

Samobörö bulö'ö

Fökhö gulo tipe 1 ba tipe 2 (sifagölö ba sifabö'ö)[25]
Omböila Tipe 1 Tipe 2
Böröta I'anema'ö Ita'i-ta'i
Ndröfi Arakhagö fefu ba ndraono Arakhagö fefu ba zatua
Fa'ebua mboto Afuo ma to'ölö manö[26] Asese falawu esolo
Fa'alua langu saisö[27] Asese Itaria
Otoantibodi[28] Si to'ölönia so Lö so
Insulin nifazökhi mboto[29] Arakhagö lö'ö ma lö'ö Normal, alö
ma monönö
Fama'ema ba götö mitou 0.69 irugi 0.88[30][31][32] 0.47 irugi 0.77[33]
Fa'asese tesöndra

(nifaosatö molo'ö ndröfi)

<2 ero 1,000[34] ~6% (ndramatua), ~5% (ndra'alawe)[35]

Molo'ö WHO (World Health Organization) so 6 faosatö wökhö gulo: fökhö gulo tipe 1, fökhö gulo tipe 2, fökhö gulo si faruka tandra-tandrania (fao ba da'ö wökhö gulo sara manöi ba niha satua awö wökhö gulo tipe 2 si fao langu saisö), fökhö gulo si so ba ndra'alawe sanabina, "fökhö gulo tipe tanö bö'ö" ba "fökhö gulo si lö nasa mufaosatö".[36] Oya ngawalö wökhö gulo töra moroi ba ni'angeragö niha meföna, ba tola manö wa göna samösa niha tenga ha sambua bahiza mato ha'uga ngawalö wökhö gulo andrö.[37]

Fökhö gulo tipe 1 bulö'ö

Moroi ba gotalua fefu wökhö gulo, so tipe 1 andre mato 5 irugi 10%. Fondrege tesöndra ia ba wökhö gulo si göna niha sawuyu ndröfi moroi ba zi 20 fakhe;[38] bahiza lö te'oguna'ö sa'ae ŵa'öta "fökhö gulo ndraono matua" me tola alua ia göi ba niha satua.[21] Oroma wa so wökhö andre na mo'amböta nifotöi sel β (sel beta) bakha ba wali'a, ba börö da'ö mo'amböta göi insulin, irege tefaböbö ia sa'ae ba wökhö si fakhai ba wa'abölö mboto wolaŵa fökhö nifotöi kekebalan tubuh ba li Indonesia ma zui immune system ba li Inggris.[38] Arakhagö fefu wökhö salua fakhai ia ba zabölö mboto andre, me isuwö mboto botoda samösa (samalua da'a sambua sel nifotöi T) irege mate oi sel beta no mege, ba afuriatania falawu mo'amböta insulin.[39] Asese möi yaŵa möi tou wa'oya gulo bakha ba ndro niha sofökhö, börö wo'amböta insulin ba börö wo'amböta wa'abölö wolaŵa nifotöi fökhö gulo hypoglycaemia.[40]

 
Autoimmune attack in type 1 diabetes.

So ösa wökhö gulo tipe 1 nifa'ema ba götö mitou, heza tesöndra mato ha'uga ngawalö gen (fao ba da'ö gen HLA) same'e mosikho niha ba wökhö gulo. Na so gen andre ba mboto zi samösa niha, ba tola alua wa göna ia fökhö gulo börö ngawalö hadia ia zi so ba zi fasui (nifotöi faktor lingkungan ba li Indonesia),[41] simane na falemba khöra dungö ite (virus) ma zui ngawalö gö ni'ara. So mato ha'uga ngawalö virus andrö, bahiza lö nasa abönö ni'ila hörö nibabaya tanga (bukti) moroi ba wangosili ndra ere wökhö.[41][42]

Tola göna niha wökhö gulo tipe 1 gofu manö ndröfi, heŵa'ae niha satua abölö asese göna fökhö andre. Töi nibe'e ndra ere wökhö na alua zimane ya'ia LADA (Latent autoimmune diabetes of adults), eluahania alua wökhö tipe 1 ba niha satua; no ita'i-ta'i wamanöi ya'ia, tenga simane ba ndraono, salio manöi wökhö andre. Börö da'ö itaria latötöi wökhö ba zatua andre "fökhö gulo tipe 1,5". Asese fasala diagnosis wökhö andre ba niha satua, lawalinga fökhö gulo tipe 2 ia, börö me lasöndra ia ba niha satua.[43] Börö LADA tesöndra falawu oya insulin ba niha satua moroi ba na göna ira wökhö gulo tipe 1, bahiza ambö sökhi gulo nifazökhi insulin andrö.[44][45]


Awena irugi da'a te'ali mangawuli zura andre moroi ba Wikipedia Inggris. Tolo Wikipedia Nias ba wanohugö wo'ali ya'ia. Faigi zinura Diabetes ba Wikipedia Inggris 


Khai-khai baero bulö'ö

Umbu bulö'ö

  1. 1,0 1,1 "Diabetes". World Health Organization. Arsip moroi versi asli irugi 29 January 2023. Mufaigi me 29 January 2023. 
  2. "Diabetes Mellitus (DM) - Hormonal and Metabolic Disorders". MSD Manual Consumer Version. Arsip moroi versi asli irugi 1 October 2022. Mufaigi me 1 October 2022. 
  3. Shoback DG, Gardner D, ed. (2011). "Chapter 17". Greenspan's basic & clinical endocrinology (edisi ke-9th). New York: McGraw-Hill Medical. ISBN 978-0-07-162243-1. 
  4. Kitabchi AE, Umpierrez GE, Miles JM, Fisher JN (July 2009). "Hyperglycemic crises in adult patients with diabetes". Diabetes Care. 32 (7): 1335–1343. doi:10.2337/dc09-9032. PMC 2699725 . PMID 19564476. Arsip moroi versi asli irugi 2016-06-25. 
  5. "Facts & figures". International Diabetes Federation (ba li Inggris). Arsip moroi versi asli irugi 2023-08-10. Mufaigi me 2023-08-10. 
  6. De Silva AP, De Silva SH, Haniffa R, Liyanage IK, Jayasinghe S, Katulanda P, et al. (April 2018). "Inequalities in the prevalence of diabetes mellitus and its risk factors in Sri Lanka: a lower middle income country". International Journal for Equity in Health. 17 (1): 45. doi:10.1186/s12939-018-0759-3 . PMC 5905173 . PMID 29665834. 
  7. Vos T, Flaxman AD, Naghavi M, Lozano R, Michaud C, Ezzati M, et al. (December 2012). "Years lived with disability (YLDs) for 1160 sequelae of 289 diseases and injuries 1990-2010: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2010". Lancet. 380 (9859): 2163–2196. doi:10.1016/S0140-6736(12)61729-2. PMC 6350784 . PMID 23245607. 
  8. "The top 10 causes of death". www.who.int (ba li Inggris). Arsip moroi versi asli irugi 24 September 2021. Mufaigi me 18 May 2020. 
  9. Bommer C, Sagalova V, Heesemann E, Manne-Goehler J, Atun R, Bärnighausen T, et al. (May 2018). "Global Economic Burden of Diabetes in Adults: Projections From 2015 to 2030". Diabetes Care. 41 (5): 963–970. doi:10.2337/dc17-1962 . PMID 29475843. 
  10. 10,0 10,1 10,2 10,3 10,4 10,5 10,6 Feather, Adam; Randall, David; Waterhouse, Mona (2021). Kumar and Clark's Clinical Medicine (edisi ke-10th). Elsevier. hlm. 699–741. ISBN 978-0-7020-7868-2. 
  11. Goldman, Lee; Schafer, Andrew (2020). Goldman-Cecil Medicine (edisi ke-26th). Elsevier. hlm. 1490–1510. ISBN 978-0-323-53266-2. 
  12. Alua wökhö nifotöi ketoadicosis na falawu oya zaisö bakha ba mboto. Alua baero zaisö da'a na i'ohalöŵögöigö dawö ate, ena'ö lö aetu modage niha, börö me mo'amböta insulin.
  13. 13,0 13,1 Penman, Ian; Ralston, Stuart; Strachan, Mark; Hobson, Richard (2023). Davidson's Principles and Practice of Medicine (edisi ke-24th). Elsevier. hlm. 703–753. ISBN 978-0-7020-8348-8. 
  14. Willix, Clare; Griffiths, Emma; Singleton, Sally (May 2019). "Hyperglycaemic presentations in type 2 diabetes". Australian Journal of General Practice. 48 (5): 263–267. doi:10.31128/AJGP-12-18-4785 . PMID 31129935. Arsip moroi versi asli irugi 2023-08-10. Mufaigi me 2023-08-10. 
  15. 15,0 15,1 15,2 Amiel, Stephanie A. (2021-05-01). "The consequences of hypoglycaemia". Diabetologia (ba li Inggris). 64 (5): 963–970. doi:10.1007/s00125-020-05366-3. ISSN 1432-0428. PMC 8012317  Periksa nilai |pmc= (fanolo). PMID 33550443 Periksa nilai |pmid= (fanolo). 
  16. 16,0 16,1 "Diabetes - long-term effects". Better Health Channel (ba li Inggris). Victoria: Department of Health. Arsip moroi versi asli irugi 2023-10-29. Mufaigi me 2023-08-12. 
  17. Sarwar N, Gao P, Seshasai SR, Gobin R, Kaptoge S, Di Angelantonio E, et al. (June 2010). "Diabetes mellitus, fasting blood glucose concentration, and risk of vascular disease: a collaborative meta-analysis of 102 prospective studies". Lancet. 375 (9733): 2215–2222. doi:10.1016/S0140-6736(10)60484-9. PMC 2904878 . PMID 20609967. 
  18. O'Gara PT, Kushner FG, Ascheim DD, Casey DE, Chung MK, de Lemos JA, et al. (January 2013). "2013 ACCF/AHA guideline for the management of ST-elevation myocardial infarction: a report of the American College of Cardiology Foundation/American Heart Association Task Force on Practice Guidelines". Circulation. 127 (4): e368. doi:10.1161/CIR.0b013e3182742cf6 . PMID 23247304. 
  19. Papatheodorou K, Banach M, Bekiari E, Rizzo M, Edmonds M (11 March 2018). "Complications of Diabetes 2017". Journal of Diabetes Research. 2018: 3086167. doi:10.1155/2018/3086167 . PMC 5866895 . PMID 29713648. 
  20. "Diabetes eye care". MedlinePlus (ba li Inggris). Maryland: National Library of Medicine. Arsip moroi versi asli irugi 2018-03-28. Mufaigi me 2018-03-27. 
  21. 21,0 21,1 Wing, Edward J; Schiffman, Fred (2022). Cecil Essentials of Medicine (edisi ke-10th). Pennsylvania: Elsevier. hlm. 282–297, 662–677. ISBN 978-0-323-72271-1. 
  22. Yuan, Shuai; Gill, Dipender; Giovannucci, Edward L.; Larsson, Susanna C. (March 2022). "Obesity, Type 2 Diabetes, Lifestyle Factors, and Risk of Gallstone Disease: A Mendelian Randomization Investigation". Clinical Gastroenterology and Hepatology (ba li Inggris). 20 (3): e529–e537. doi:10.1016/j.cgh.2020.12.034 . hdl:10044/1/86461 . PMID 33418132 Periksa nilai |pmid= (fanolo). 
  23. Cukierman T, Gerstein HC, Williamson JD (December 2005). "Cognitive decline and dementia in diabetes--systematic overview of prospective observational studies". Diabetologia. 48 (12): 2460–2469. doi:10.1007/s00125-005-0023-4 . PMID 16283246. 
  24. Yang Y, Hu X, Zhang Q, Zou R (November 2016). "Diabetes mellitus and risk of falls in older adults: a systematic review and meta-analysis". Age and Ageing. 45 (6): 761–767. doi:10.1093/ageing/afw140 . PMID 27515679. 
  25. Williams textbook of endocrinology (edisi ke-12th). Elsevier/Saunders. 2011. hlm. 1371–1435. ISBN 978-1-4377-0324-5. 
  26. Lambert P, Bingley PJ (2002). "What is Type 1 Diabetes?". Medicine. 30: 1–5. doi:10.1383/medc.30.1.1.28264. 
  27. Töi resminia ba gotalua ndra doto: ketoacidosis
  28. Lafotöi otoantibodi zalua na ibörötaigö boto wamakiko botoda samösa. Si to'ölönia na so dungö, langu ma gofu hadia ia zi ta'unö simöi bakha ba mboto, ba i'anema'ö isuwö da'ö fefu boto (lafotöi da'a antibodi). Bahiza itaria owöhö mbotoda samösa, irege tenga udu moroi baero nisuwönia, bahiza ngawalö zoguna ba mboto samösa. Duma-dumania fökhö nifotöi kanker alua börö me isuwö mboto botoda samösa.
  29. Lafotöi insulin sambua ŵe nifatumbu'ö wali'a. Moguna ŵe andre ba wamatörö ena'ö böi falawu töra ba böi göi falawu lö'ö gulo bakha ba ndro.
  30. Skov J, Eriksson D, Kuja-Halkola R, Höijer J, Gudbjörnsdottir S, Svensson AM, et al. (May 2020). "Co-aggregation and heritability of organ-specific autoimmunity: a population-based twin study". European Journal of Endocrinology. 182 (5): 473–480. doi:10.1530/EJE-20-0049. PMC 7182094 . PMID 32229696. 
  31. Hyttinen V, Kaprio J, Kinnunen L, Koskenvuo M, Tuomilehto J (April 2003). "Genetic liability of type 1 diabetes and the onset age among 22,650 young Finnish twin pairs: a nationwide follow-up study". Diabetes. 52 (4): 1052–1055. doi:10.2337/diabetes.52.4.1052 . PMID 12663480. 
  32. Condon J, Shaw JE, Luciano M, Kyvik KO, Martin NG, Duffy DL (February 2008). "A study of diabetes mellitus within a large sample of Australian twins" (PDF). Twin Research and Human Genetics. 11 (1): 28–40. doi:10.1375/twin.11.1.28. PMID 18251672. Arsip moroi versi asli (PDF) irugi 2023-07-01. Mufaigi me 2021-12-27. 
  33. Willemsen G, Ward KJ, Bell CG, Christensen K, Bowden J, Dalgård C, et al. (December 2015). "The Concordance and Heritability of Type 2 Diabetes in 34,166 Twin Pairs From International Twin Registers: The Discordant Twin (DISCOTWIN) Consortium". Twin Research and Human Genetics. 18 (6): 762–771. doi:10.1017/thg.2015.83 . PMID 26678054. 
  34. Lin X, Xu Y, Pan X, Xu J, Ding Y, Sun X, et al. (September 2020). "Global, regional, and national burden and trend of diabetes in 195 countries and territories: an analysis from 1990 to 2025". Scientific Reports. 10 (1): 14790. Bibcode:2020NatSR..1014790L. doi:10.1038/s41598-020-71908-9. PMC 7478957 . PMID 32901098. 
  35. Tinajero MG, Malik VS (September 2021). "An Update on the Epidemiology of Type 2 Diabetes: A Global Perspective". Endocrinology and Metabolism Clinics of North America. 50 (3): 337–355. doi:10.1016/j.ecl.2021.05.013. PMID 34399949 Periksa nilai |pmid= (fanolo). 
  36. Templat:Cite report
  37. Tuomi T, Santoro N, Caprio S, Cai M, Weng J, Groop L (March 2014). "The many faces of diabetes: a disease with increasing heterogeneity". Lancet. 383 (9922): 1084–1094. doi:10.1016/S0140-6736(13)62219-9. PMID 24315621. 
  38. 38,0 38,1 Kumar, V; Abbas, A; Aster, J (2021). Robbins & Cotran Pathologic Basis of Disease (edisi ke-10th). Pennsylvania: Elsevier. hlm. 1065–1132. ISBN 978-0-323-60992-0. 
  39. Rother KI (April 2007). "Diabetes treatment--bridging the divide". The New England Journal of Medicine. 356 (15): 1499–1501. doi:10.1056/NEJMp078030. PMC 4152979 . PMID 17429082. 
  40. Brutsaert, EF (September 2022). "Diabetes Mellitus (DM)". MSD Manual Professional Version. Merck Publishing. Arsip moroi versi asli irugi 2023-08-15. Mufaigi me 2023-08-15. 
  41. 41,0 41,1 Petzold A, Solimena M, Knoch KP (October 2015). "Mechanisms of Beta Cell Dysfunction Associated With Viral Infection". Current Diabetes Reports (Review). 15 (10): 73. doi:10.1007/s11892-015-0654-x. PMC 4539350 . PMID 26280364. So far, none of the hypotheses accounting for virus-induced beta cell autoimmunity has been supported by stringent evidence in humans, and the involvement of several mechanisms rather than just one is also plausible. 
  42. Butalia S, Kaplan GG, Khokhar B, Rabi DM (December 2016). "Environmental Risk Factors and Type 1 Diabetes: Past, Present, and Future". Canadian Journal of Diabetes (Review). 40 (6): 586–593. doi:10.1016/j.jcjd.2016.05.002. PMID 27545597. 
  43. Laugesen E, Østergaard JA, Leslie RD (July 2015). "Latent autoimmune diabetes of the adult: current knowledge and uncertainty". Diabetic Medicine. 32 (7): 843–852. doi:10.1111/dme.12700. PMC 4676295 . PMID 25601320. 
  44. "What Is Diabetes?". Diabetes Daily (ba li Inggris). Arsip moroi versi asli irugi 2023-10-04. Mufaigi me 2023-09-10. 
  45. Nolasco-Rosales, Germán Alberto; Ramírez-González, Dania; Rodríguez-Sánchez, Ester; Ávila-Fernandez, Ángela; Villar-Juarez, Guillermo Efrén; González-Castro, Thelma Beatriz; Tovilla-Zárate, Carlos Alfonso; Guzmán-Priego, Crystell Guadalupe; Genis-Mendoza, Alma Delia; Ble-Castillo, Jorge Luis; Marín-Medina, Alejandro; Juárez-Rojop, Isela Esther (2023-04-29). "Identification and phenotypic characterization of patients with LADA in a population of southeast Mexico". Scientific Reports. 13 (1): 7029. Bibcode:2023NatSR..13.7029N. doi:10.1038/s41598-023-34171-2. ISSN 2045-2322. PMC 10148806  Periksa nilai |pmc= (fanolo). PMID 37120620 Periksa nilai |pmid= (fanolo).